Božský Rodičia

Tu si vyber svojho božského rodiča !

Olympskí bohovia

Zeus

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku.Zeus bol vytvorený na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Mal ľudské vlastnosti a aj ľudské slabosti.

Héra

Je sestrou a zároveň manželkou Dia a patronkou manželství a zrození.Hovorí sa, že vládla aj počasie. Na starosti mala predovšetkým manželstvo a práve k nej sa modlili manželky. Bola zároveň tiež veľmi žiarlivá na svojho manžela a jeho početné milenky. Keď zase zistila, že bohyňa Leto čaká dieťa s jej mužom, zakázala všetkým ostrovom, aby jej dovolili zostať a porodiť na ich pôde.

Poseidon

Jeho meno značí manžel Zeme, alebo Pán.Neskôr boli jeho právomoci obmedzené na vládu nad morami a vodným živlom, ale tiež napríklad nad zemetrasením a koňmi. Poseidón dostal od Kyklopov trojzubec, ktorý sa stal jeho nástrojom a zbraňou, slúžil mu na vyvolanie búrok a zemetrasení. Poseidónovou manželkou je Amfitríta

Áres

Starogrécky boh vojny a vojnového vraždenia.Zeus ho neznášal pre jeho krvilačnosť. Obľuboval bitky a zabíjanie.V Sparte ho uctievali ako svalnatého vojaka, ktorého sila, vytrvalosť a vojenská inteligencia nemala páru. Ponúkali mu aj ľudské obete.Vojnu miloval pre vojnu a boj pre boj. Nezáležalo mu prečo vojna vypukla a väčšinou ani ako skončí. Zo smrti bojovníkov mal rovnakú radosť, ako z ich odvahy. Podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Pre tieto vlastnosti ho bohovia ani ľudia nemali radi.

Apolón

Apolón je považovaný za božstvo, ktoré má moc nad svetlom, uzdravením, umením, lukostreľbou, veštbami a proroctvami, kolonistmi, tancom, rozumom, a ktoré chráni aj stáda. Slávna Apolónova veštiareň stála na Kréte.Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky.

Hefaistos

Starogrécky boh kováčskeho remesla, ohňa a zbrojár bohov.Hefaistovi ako zručnému kováčovi sa pripisuje mnoho vynikajúcich vyrobkov, ako napr. Achilova zbroj, Aténin štít, Erotove šípy, Diov palác, zlaté a strieborné psi zdobiace Alkínov palác. Hefaistos vyrobil taktiež sieť na lôžko, do korej lapil svoju manželku Afroditu s jej milencom Aresom.

Hermes

Starogrécký okrídlený posol bohov.Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv, večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.

Hádes

Grécky boh podsvetia.Hádes uniesol do podsvetia Persefonu, vzal si ju za manželku, urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych a mal sňou dcéru Erinyu.Hádes nebol medzi ostatnými olympskými bohmi veľmi obľúbený a svoje sídlo opúšťal len zriedka. Zo stromov mu bol zasvätený cyprus a z kvetín narcis.

Hypnos

Starogrécky boh spánku a sám spánok, syn bohyne noci Nykty a boha podsvetia Tartara. Bol bratom boha smrti Thanata a bohyne podsvetnej rieky Léty.So svojou matkou prichádzal každú noc na svet, putoval potichu po zemi aj po mori a zosielal na všetko živé spánok, ktorý zbavoval útrap a starostí, ľuďom navyše zosielal sny.

Niké

Bola v gréckej mytológii bohyňa víťazstva.Nike a jej súrodenci slúžili Diovi. Podľa legendy ju Styx doniesla ku Diovi, keď zháňal spojencov na blížiacu sa Vojnu Titánov.

Tyché

Bohyňa šťastnej náhody, jedna z, podľa mena známejších.Vo všeobecnosti patrila k obľúbeným božstvám, tak medzi bohmi ako i medzi ľuďmi, čo bolo, vzhľadom na jeho funkciu, pochopiteľné. Ľudia sa ju snažili si nakloniť aby sa im ušlo z jej povestného rohu hojnosti.

Deméter

Bohyňa plodnosti, zeme a roľníctva.Stala sa tak zakladateľkou roľníctva a usadlého života v trvalých príbytkoch. Súčasne dala ľuďom aj zákony, ktorými sa mali v novom živote riadiť.Zeus, ktorý sa predtým o ňu márne uchádzal, z pomsty pre narodenie Pluta zabil bleskom. Na to Diovej sile neodolala a mala s ním dcéru Persefonu. O Persefonu mal záujem Hádes vládca podsvetia, a tak ju uniesol a zobral si ju za ženu.

Aténa

Starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, stratégie, spravodlivej vojny, umenia, remesiel a zručnosti.

V olympskom panteóne Aténa vystupuje ako Diova obľúbená dcéra, zrodená z jeho hlavy.Mnoho bohov, Titánov a obrov by sa rado s Aténou oženilo, ale Aténa všetkých odmieta.

Artemis

Podľa povesti ju matka porodila na ostrove Ortygia deň pred Apolónovým narodením. Artemis je bohyňa lovu. Preto je často zobrazovaná s lukom. Ďalej je ochrankyňou lesov a divej zveri a bohyňa mesiaca. Jej symbolmi sú céder a laň.

Afrodita

Grécka bohyňa krásy. Afrodita bola veľmi krásna, čo spôsobilo, že Zeus mal obavy, že bude príčinou sporov medzi bohmi a preto ju vydal za Hefaista. Hefaistos bol šťastný a vyrobil jej veľa šperkov, aby ju potešil. Afrodita sa však o neho nezaujímala kvôli jeho deformovanému vzhľadu. Hľadaním iných, viac atraktívnych mužov, strávila Afrodita väčšinu času s Aresom, ale je tiež spájaná aj s Adonisom.

Dionýzos

Bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína. Oslavy na jeho počesť boli najdivokejšie oslavy v starovekom svete. Keďže sa Dionýzos nazýval boh plodnosti, tak mal ako aj iní bohovia milenky.Jeho symboly sú leopard, brečtan, vinič, palica ovenčená viničom a brečtanom a roh hojnosti.

Iris

Je v gréckej mytológii bohyňa dúhy. Bola to dcéra boha menom Thaumas a Ókeanidy Elektry, sestra Harpyí a posolkyňa (najmä) Dia a Héry. Zobrazovaná bola s krídlami, s hlásateľskou berlou a s džbánom, oblečený mala trblietavý závoj.

Nemesis

Bola grécka bohyňa spravodlivej pomsty. Bola dcérou bohyne noci Nyx, mala podobnú funkciu ako bohyňa Adrasteia alebo Erínye, mohla však, podľa zásluhy, okrem trestu obdarovať ľudí aj šťastím. Jej meno sa stalo synonymom odplaty.

Hebé

Bola starogrécka bohyňa večnej mladosti, dcéra Dia a Héry. Jej meno znamená „kvet mladosti“.Pri hostinách bohov podávala nektár a ambróziu. Za ženu si ju vybral Herakles a mal s ňou synov Alexiara a Anikéta.

Hekaté

Je starogrécka bohyňa križovatiek s troma hlavami, bola taktiež bohyňou prízrakov a kúziel, učiteľka a ochrankyňa čarodejníc, matka čarodejnice Kirké. V niektorých mýtoch sa zobrazuje v troch podobách - na ráno ako panna, na poludnie ako žena a večerom sa mení na starenu ktorej život vyhasína.V jednej variácii mýtu o Persefoné bola prostredníkom medzi Hádom a Démétér.